Od svojho vzniku až donedávna asymetrická vojna . Podnietila pozoruhodné inovácie zo strany Ukrajiny, ale zároveň zabránila jej armáde viesť vojnové úsilie s rovnakými strategickými možnosťami a výhodami, aké mal k dispozícii ruský útočník. Obranné zbrane boli poskytnuté na začiatku vojny a s veľkým účinkom boli použité na odrazenie Rusov od veľkej časti ich počiatočných územných ziskov.
Útočná výzbroj s dlhým doletom na zacielenie vojenských objektov na ruskom území však bola zamietnutá zo strachu z provokácie Ruska, hoci tomu bolo dovolené konať beztrestnea ničiť civilnú infraštruktúru a vojenské zariadenia na ukrajinskom území z tých istých miest alebo z vlastného vzdušného priestoru. Problém s opätovným získaním územia okupovaného Ruskom na Ukrajine ešte zhoršoval zjavný nedostatok leteckej podpory potrebnej v ukrajinskej protiofenzíve, opäť zdanlivo z rovnakého dôvodu. Stratégia postupnej eskalácie dodávok vhodnej výzbroje na splnenie požiadaviek vojny bola neuvážená a slúžila len na predlžovanie brutálnej vojny, ktorá si vyžiadala značný počet nevinných životov.
Zdá sa, že Západ a najmä Spojené štáty (USA) majú dojem, že správanie Ruska vo vojne sa nejako zmenilo oproti tomu, aké sme videli počas druhej svetovej vojny. Nezmenilo sa. V ruskej armáde sa prejavujú všetky prvky, ktoré sa bežne pripisujú operáciám teroristického rozsahu – masové popravy, ignorovanie blaha civilistov, bezohľadné bombardovanie, mučenie, znásilňovanie, únosy detí. Je to odrazom vrodenej ruskej krutosti a otrasného nedostatku vojenskej disciplíny. Rokovaniami ukončené riešenie tohto konfliktu v mysliach niektorých zostávalo možnosťou, ak by sa niekto zdržal prijatia opatrení, ktoré by túto ohavnosť skutočne ukončili. Dostupnosť času nebola v prospech Ukrajiny, najmä vzhľadom na brutálnu povahu tejto ruskej vojny.
V skutočnosti si ruské vedenie užíva pôsobenie v umelo vytvorenej „šedej zóne“, v ktorej Západ otvorene vyjadruje obavy, že niektoré z jeho činov na Ukrajine, nech sú akokoľvek nepriame, sa môžu javiť ako hrozba pre ruské územie, jeho ekonomiku a fiškálnu prosperitu alebo ako zníženie jeho schopností udržiavať vojenskú rovnováhu so Severoatlantickou alianciou (NATO). Rusi si skutočne užívajú vyhrážanie sa ostatným skrytými a niekedy aj otvorenými hrozbami jadrovej odvety za akýkoľvek návrh Západu na zasahovanie do toho, čo Kremeľ považuje za svoj súkromný regionálny záujem. Nejednoznačnosť a váhanie Západu vytvárajú pre Rusko dostatočný priestor na manévrovanie a pokračovanie v podnikaní akýchkoľvek dostupných prostriedkov na páchanie svojich zločinov proti ľudskosti.
Jadrová eskalácia so sebou nesie vyhliadku na svetovú vojnu, ktorá by po jej spustení mohla byť katastrofálna pre všetkých, takže cieľom bolo. Pre Vladimira Putina sa to, čo sa spočiatku zdalo ako obmedzená „špeciálna vojenská operácia“, ktorú by jeho nadrozmerná vojenská sila ľahko zvládla, rýchlo zmenilo na debakel. Uchýlenie sa k použitiu jadrových zbraní by pre Rusko znamenalo uznanie jeho neschopnosti viesť konvenčnú vojnu proti menšiemu protivníkovi ani so západnou podporou. Takéto poníženie by bolo pripomienkou jeho nešťastnej vojny v rokoch 1904 – 1905 s oveľa menším Japonskom, keď sa cárske Rusko snažilo dobyť Mandžusko na Ďalekom východe. Cár Mikuláš II. bol nakoniec nútený rokovať s Japonskom o mieri sprostredkovanom USA po tom, čo bola potopená veľká časť zdanlivo impozantnej ruskej baltskej námornej flotily.

Putin pripustil, že jadrové zbrane použije iba ako odvetu proti počiatočnému blížiacemu sa jadrovému úderu na Rusko alebo ako reakciu na udalosť, ktorá by ohrozila ruskú štátnosť. Rozhodol sa však začať presúvať svoju jadrovú výzbroj, akoby naznačoval pripravenosť zaútočiť z nejakého, zatiaľ neznámeho dôvodu. Ďalší, ktorí existujú v ešte šialenejšom okraji Putinovej kamarily, napríklad podpredseda Bezpečnostnej rady Ruskej federácie Dmitrij Medvedev alebo mediálni propagandisti Sergej Karaganov a Dmitrij Trenin, sa snažili preukázať svoju charakteristickú bravúru ďalšou propagáciou tejto myšlienky, pravdepodobne ako zásterka pre Putinův plán na zvýšenie vyhliadok. Nakoniec by sa mala zohľadniť Putinova tendencia hovoriť jedno a robiť druhé – ale len do veľmi obmedzenej miery. Veľká neznáma pre Putinov režim, nad rámec toho, čo mohlo byť súkromne vopred varované, zostáva konečnou reakciou na takýto krok. Dokonca aj Čína váha s ruskou jadrovou eskaláciou , pretože je vnímaná ako umožňovateľ tejto vojny, a preto je predmetom globálneho odsúdenia. Ďalším faktorom, ktorý bude musieť z dlhodobého hľadiska zvážiť, môže byť to, čo by to znamenalo pre jej globálne obchodné vzťahy, okrem iných kooperatívnych projektov.

Ako sa má tento konflikt vnímať?
Vo svojej knihe Konflikt vízií: Ideologické pôvody politických bojov (William Morrow & Co, 1986) rozlišuje Thomas Sowell, vedúci pracovník Hooverovho inštitútu, medzi „obmedzenými“ a „neobmedzenými“ víziami fungovania sveta. Obmedzená vízia sa snaží o mierové riešenie prostredníctvom kompromisov, pri ktorých prevláda určitá miera spravodlivosti, zatiaľ čo neobmedzená vízia vyžaduje náležitú spravodlivosť, aby sa konflikt úplne odstránil. Ekonóm Arnold Kling túto charakteristiku chápe ako rozdiel v tom, ako možno vnímať konkrétnu spoločnosť. Ľudia s obmedzenou víziou udalostí majú tendenciu si myslieť, že zakorenené kultúrne poznatky o spoločnosti obsahujú viac múdrosti, na rozdiel od tých s neobmedzenou víziou, ktorí veria, že riešenia sa lepšie dosahujú prostredníctvom poznatkov vyjadrených osvietenými a morálnymi elitnými členmi danej spoločnosti.
Churchill ho kedysi opísal ako „hádanku zahalenú tajomstvom, vnútri enigmy“. Rusko je dnes možno lepšie pochopiť na základe súhrnu jeho dejín počas 20.storočia a prvej štvrtiny 21. storočia.Ruská spoločnosť, zvyknutá na autoritársku vládu, v ktorej sú médiá a súdnictvo do značnej miery podriadené vysoko centralizovanej vládnej moci, z väčšej časti akceptovala svoj osud a obmedzenia sebavyjadrenia ako vnímanú bezpečnosť pred hrozbou Západu, ktorú vyrobil Kremeľ. Prísun prehnaného pocitu nacionalizmu spolu s oživením historického ruského náboženského spiritualizmu Putinovým režimom sa stal substrátom pre dobre zavedenú propagandistickú mašinériu Kremľa, ktorá udržiava jej tirádu proti Západu. Tieto črty sú natoľko zakorenené v ruskom spoločenskom stave, že sa zdá, že sa uplatňujú „obmedzené“ aj „neobmedzené“ vízie súčasného konfliktu. Je potrebné oceniť kultúrne pozadie Ruska, rovnako ako pochopiť neústupnosť autoritárskeho zmýšľania Kremľa, ktoré preniká ruskou spoločnosťou a želá si len veľmi konkrétny výsledok konfliktu.

Ruský národný cit s jeho historickým duchovným podtónom bol zneužitý na účely vojny zlomyseľným režimom s imperiálnymi zámermi. Výsledkom bolo, že ruský pohľad na seba samého sa stal nezmieriteľne polarizovaným. Problémom Ruska v tejto situácii je nedostatok morálky jeho vedenia. Západ sa nakoniec musí rozhodnúť, či bude pokračovať v 80-ročnom spore s Ruskom, alebo ho ukončí postojom na bojisku na Ukrajine. V súčasnosti sú v hre dve otázky, ktoré by mohli určiť smerovanie tejto vojny k jej právoplatnému záveru.
Výzbroj a územné zapojenie
Ukrajinská obrana bola v posledných mesiacoch vážne narušená kvôli nedostatku finančných prostriedkov na dodávky munície, čo bolo do značnej miery dôsledkom otáľania tzv. proputinovského krídla republikánskych členov Snemovne reprezentantov. To viedlo k strate územia, ktoré je teraz potrebné znovu získať za väčšie náklady. Neschopnosť účinne reagovať na odvetné opatrenia s použitím zahraničnej munície proti vojenským zariadeniam na ruskom území bola počas celej vojny významnou prekážkou v stratégii Ukrajiny, a najmä v boji proti nedávnej ruskej invázii na severovýchode krajiny.
Dilema bola čiastočne vyriešená, keď prezident Joe Biden povolil obmedzené útoky s použitím amerických zbraní na ruské vojenské zariadenia nachádzajúce sa na ruskom území. Stalo sa tak napriek obavám, že Ukrajina nedávno zničila vzdialené ruské radarové stanice, z ktorých niektoré slúžili ako systémy včasného varovania pred jadrovým útokom, a tým ohrozovali rovnováhu síl. Na hĺbku útoku v Rusku boli zavedené obmedzenia, hoci sa zdá, že ide o otázku uváženia vzhľadom na skutočné umiestnenie odpaľovacích miest a operačných centier.
Je nešťastné, že uplynulo toľko času pred vydaním takéhoto rozhodnutia, kde recipročná akcia bola opodstatnená v oveľa skoršej fáze vojny, podobne ako v prípade použitia severokórejských alebo iránskych zbraní Ruskom na ukrajinskom území. Fínsko predložilo myšlienku takýchto odvetných úderov v Rusku vo februári tohto roku a začiatkom mája minister zahraničných vecí Spojeného kráľovstva David Cameron už vyhlásil, že Ukrajina má právo použiť zbrane dodané Britániou pri cezhraničných útokoch. Celkovo 14 krajín v tejto fáze naliehalo na to, aby Ukrajine bolo umožnené použiť jej vojenské prostriedky vyrobené v zahraničí na údery v Rusku.

Vec nie je úplne uzavretá vzhľadom na výslovné obmedzenia, ktoré boli Ukrajine uložené v súvislosti s používaním úderných schopností na veľké vzdialenosti, hoci minister zahraničných vecí USA Antony Blinken ponechal otvorenú možnosť rozšírenia dosahu svojho armádneho taktického raketového systému MGM-140 (ATACMS) v Rusku. Podobne je bezprostredný aj dlho očakávaný príchod amerických stíhačiek F-16 z Holandska, Dánska, Nórska a Belgicka . Modernizácia vzdušného boja poskytne nielen zvýšenú ochranu protivzdušnej obrany, ale umožní aj zacielenie útočných operácií, ako aj krytie vlastných útočných manévrov Ukrajiny. Medvedev na pokyn zopakoval svoju jadrovú hrozbu voči NATO za takúto akciu, inak však on a ďalší jemu podobní nemajú iné možnosti.

Nové spôsobilosti prispievajú k už aj tak rozšírenému používaniu bezpilotných leteckých zbraní vyrobených na Ukrajine na ruskom území. Tieto útoky boli zamerané najmä na ruské vojenské zariadenia, letiskáa konvoje , ako aj na súvisiace výrobné zariadenia. V poslednom čase boli napadnuté ropné rafinérie, sklady a prístavy s cieľom zabrániť ruskému vývozu fosílnych palív, ktoré sa považujú za hlavný zdroj príjmov ruského vojnového hospodárstva.
Vďaka zabezpečeniu presnej dodávky munície systémom ATACMS s dosahom viac ako 290 kilometrov má Ukrajina možnosť zamerať sa na akúkoľvek vojenskú základňu na Kryme vrátane jeho pobrežných oblastí. Polostrov sa stáva čoraz izolovanejším pomocou leteckých aj námorných útokov dronmi, útokov pobrežných rakiet a priamych sabotážnych operácií. Schopnosť Ruska zásobovať svoje krymské pozemné základne bola ohrozená postupnou stratou dopravných kapacít z ruskej pevniny. Ťažká vlaková doprava cez Kerčský most bola sťažená po škodách spôsobených raketovými útokmi a zničení trajektových plošín a vyloďovacích lodí prechádzajúcich cez kanál La Manche zastavilo námornú dopravu. Akýkoľvek pokus o dokončenie železničného spojenia po pevnine cez juhovýchodnú Ukrajinu je teraz tiež otázny, pretože toto územie sa nachádza v dosahu systému ATACMS.

Ekonomická udržateľnosť
Západné sankcie sa sprísnili , aby odradili Rusko od ďalších spôsobov, akými naďalej obchádza predchádzajúce obmedzenia, najmä pokiaľ ide o vývoz fosílnych palív. Okrem toho zabavenie aktív Centrálnej banky Ruska (CBR), ktoré sú v súčasnosti súčasťou devízových rezerv, ako prostriedok zabezpečenia finančných prostriedkov na okamžité potreby Ukrajiny a jej neskoršiu obnovu. Kongres USA schválil legislatívu, ktorá poskytuje Ukrajine pomoc vo výške 61 miliárd dolárov. Súčasťou návrhu zákona bolo ustanovenie, ktoré umožňuje Bidenovej administratíve odovzdať Ukrajine aktíva CBR vo výške viac ako 5 miliárd dolárov, ako je stanovené v zákone o obnove hospodárskej prosperity a príležitostí (REPO) pre Ukrajincov, ktorý bol predložený Senátu v júni 2023. Správa o vykonávaní tohto rozhodnutia sa má Kongresu predložiť do šiestich mesiacov.

Zostáva len vôľa Bidenovej administratívy tento záväzok zrealizovať. Chce sa poradiť s členmi G7 a 27-člennou EÚ, aby sme, ako to vyjadril poradca pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan, „všetci postupovali spoločne“. EÚ však už pokročila v konfiškácii ziskov generovaných investovaním vlastných aktív CBR, z ktorých veľkú časť drží bruselský depozitár cenných papierov Euroclear. Ročný úrok sa odhaduje na 3,3 miliardy dolárov, z čoho 90 % by sa použilo na nákup zbraní a 10 % na nevojenskú pomoc, pričom prvá výplata Ukrajine by mala byť splatná v júli tohto roku. Zákonnosť tohto procesu v USA je už nejaký čas predmetom diskusií, hoci prominentné právne autority a ekonómovia v USA argumentujú v jeho prospech.
Objavili sa obavy, že takýto krok by mohol prinútiť krajinu ako Čína, ktorá je držiteľom významných amerických štátnych dlhopisov, spochybniť múdrosť držania svojich aktív v amerických dolároch (USD). Presun takýchto súm by mohol pre USA vytvoriť riziká v rámci globálneho finančného systému. Na druhej strane, pre Čínu, ktorá má svoju vlastnú neistú ekonomickú situáciu, by bolo výzvou ohroziť jej vlastnú finančnú prosperitu unáhlenou reakciou na takýto krok. Do roku 2023 sa väčšina čínskych devízových transakcií uskutočňovala v USD, hoci od roku 2010 dochádza k postupnému zvyšovaniu používania čínskeho juanu (CNY) na domáce aj globálne platby, údajne s cieľom znížiť jej závislosť od USD. Aj ďalšie krajiny, ako napríklad Brazília a Argentína, plánujú začať používať CNY v devízových transakciách.
Scenár výsledného poklesu dominancie USD, ktorý by ohrozil jej rezervy a znížil silu západných sankcií, je nepravdepodobný vzhľadom na výzvy, ktorým Čína stále čelí – jej krehká ekonomika obmedzuje používanie juanu, skutočná ponuka juanu na celom svete je vnútená jej prísnymi kapitálovými kontrolami a pokračujúca dominancia USD na zahraničných burzách. Navyše, väčšina obchodovania s juanmi sa uskutočňuje voči USD, pričom 50 % jej devízových rezerv zrejme tiež tvoria USD. Rozvíjajúce sa zahraničné trhy čelia nedostatku USD v Afrike, Južnej Ázii a Južnej Amerike, čo ich núti namiesto toho používať juan. Tento trend by sa mohol zvrátiť, ak by USA prijali opatrenia na riešenie tohto nedostatku.
Je na veľkej väčšine civilizovaných národov, aby posúdila, či konanie jedného národa prekročilo hranice slušnosti a morálky. A tým si zabezpečila včasnú reakciu, ktorá bude dostatočne prísna a bude mať minimálne ľudské životy na to, aby sa to zastavilo. Bezprostredná hrozba hospodárskeho kolapsu v dôsledku pokračujúcich sankcií a zaisťovania majetku je určite jedným z takýchto prostriedkov na postavenie zjavnej kriminality pred súd.
Zhrnutie
Obmedzenia, ktoré boli uvalené na Ukrajinu v používaní zahraničnej munície na území Ruska počas tejto vojny, boli krátkozraké a ukázali nedostatočné pochopenie vlastných obmedzení Ruska vzhľadom na hrozby, ktoré by samo Rusko predstavovalo na začiatku. Ruské pozorovanie konania predchádzajúcich amerických administratív v prípade nepretržitej sýrskej vojny, ruskej invázie do Gruzínska v roku 2008 a potom na Krym v roku 2014 poskytlo Putinovi povzbudenie, ktoré potreboval na to, aby v roku 2022 pokračoval v ešte drzejšom útoku na celú Ukrajinu. Postupná podpora munície poskytnutá Ukrajine následne úspešne zabezpečila primeranú obranu, ale Putinovi nedokázala ukázať to, čo by mu USA a Západ inak mohli ukázať ako dôsledok jeho chybného odhadu. Váhanie pred ľuďmi ako Putin sa nelíši od toho, čo bolo dovolené Adolfovi Hitlerovi, keď okupoval Porýnie, zatiaľ čo Západ stál bokom a potom v roku 1938 vyhrážal vojnou kvôli otázke Sudet , kým Západ túto situáciu nevyjednal, len aby sa nakoniec prepadol do priepasti svetovej vojny.
Pomerne nesmelá reakcia, ktorá Ukrajine v súčasných okolnostiach umožňuje používať zahraničnú muníciu na veľmi obmedzených územiach Ruska bez toho, aby jej umožnila uvážené zameranie sa na ďalšie strategické vojenské objekty, je opäť demonštráciou ambivalentnosti, s akou je táto vojna sprostredkovaná zvonku. Je zrejmé, že Ukrajina túto vojnu nezvládla s rovnakým ignorovaním civilného života a infraštruktúry ako Rusko. Prečo neexistuje ochota poskytnúť jej prostriedky aspoň na priblíženie sa k úrovni sily, ktorá bude použitá proti Rusku, keďže Rusko sa zapojilo do svojej nezákonnej invázie na Ukrajinu?
Rovnako sa musí riešiť aj využitie nepriaznivých ekonomických dôsledkov pre Rusko, konkrétne zabavenie všetkých zahraničných investícií aktív patriacich centrálnej banke Ruska (CBR) v USA, EÚ a iných zahraničných krajinách, nielen úrokových platieb, ktoré im boli poskytnuté. Existuje pochybnosť o tom, kto je jediným páchateľom tejto vojny? Nie je to ani NATO, ani USA, ako tvrdil Putin a jeho online trollovia a pomýlení západní experti. Nie je to nejaký nacistický režim na Ukrajine, ktorý ohrozil ruskú štátnosť. Škoda, ktorú Rusko spôsobilo, si vyžaduje reparácie, za ktoré musí byť páchateľ braný na zodpovednosť. Rusko nie je schopné prijať vinu za svoje priestupky a jediná realita tu vyžaduje, aby za ne zaplatilo iným spôsobom. V situáciách, keď dochádza k zjavnej trestnej nespravodlivosti, by sa vnímané právne obmedzenia týkajúce sa regulácie medzinárodných financií nemali považovať za preváženie nad humanitárnymi potrebami, najmä keď individuálne vnútroštátne legislatívne opatrenia poskytli prostriedky na riešenie tejto záležitosti.
Po 25 mesiacoch vojny nastal čas konať rozhodne a ukončiť konflikt. Tí v Kongrese, ktorí tvrdia, že administratíva poskytuje „stratégiu“ pre zapojenie USA do vojny, nech si najprv sami odpovedia, ako je možné, že od konca druhej svetovej vojny USA minuli bilióny dolárov na prenasledovanie zlomyseľného protivníka, Ruska, po celom svete, len aby sa nakoniec ocitli na bojisku na Ukrajine, kde prostriedky na ukončenie problému konečne ležia priamo pred nimi? Stratégia je jednoduchá. Prečítajte si, prosím, vyššie uvedené.
Autorské práva @Kost Elisevich, MD, PhD 2024. Všetky práva vyhradené. Akákoľvek nezákonná reprodukcia tohto obsahu bude mať za následok okamžité právne kroky.