Putin hrá s Trumpom pre malý zisk

Od trojstranného summitu Ukrajiny, USA a Ruska, ktorý sa konal 10. – 11. novembra 2026 v Abú Zabí, sa veľa neočakávalo. Požiadavky Ruska zostali rovnaké ako na začiatku vojny. Zostanú nimi, pokiaľ nebude Vladimir Putin nútený čeliť pohrome podobnej kolapsu svojho režimu s úplnou vojenskou porážkou alebo bez nej. Na prvý pohľad sa zdá, že Trumpova administratíva preukazuje nielen hlboký nedostatok pochopenia pre Putinovú neústupnosť, ale aj pre historické a kultúrne aspekty, ktoré sú základom opodstatnenej nedôvery Ukrajiny voči Rusku. Prístup USA k rokovaniam o ukončení konfliktu prestane zlyhávať, keď sa prestanú pred Kremľom trápiť svojou úctou k Putinovi. Doteraz slúžil len na predlžovanie vojny. … Viac Putin hrá s Trumpom pre malý zisk

Zlí vodcovia a užitoční idioti

Opakujúcou sa nočnou morou histórie bol príchod zvolených vodcov, ktorí získali moc presadzovaním populistického sentimentu voči takým kontroverzným témam, ako je imigrácia, rasová nevraživosť a triedny boj. Ich sľub zmeny mal svoju cenu – odhalenie, že výkonná moc poskytuje právomoc meniť mechanizmy vlády tak, aby vyhovovali jej účelu. Zmena mala nastať vo forme súdnych konaní a finančného tlaku na inštitúcie, ktoré mali obmedziť svojvoľné uplatňovanie výkonnej moci nad verejným blahom a dohliadať na spoločnosť alternatívnymi prostriedkami. Tento vzorec je známy a odohrával sa počas 20. storočia, najmä v sovietskom Rusku a nacistickom Nemecku. Viedol k vytvoreniu represívnych autoritárskych režimov, ktoré nielenže nadviazali kontrolu nad vlastnou spoločnosťou, ale diktovali aj zahraničnú politiku, ktorá znebezpečila svet. … Viac Zlí vodcovia a užitoční idioti

Rusko, zlomené

Spoločnosť je najvýraznejšie narušená, keď sa režim zrúti v násilnom prevrate, revolúcii alebo je porazený vo vojne. Veľké impériá sa stávajú obeťami katastrofy, keď im dôjde energia, ktorá kedysi poháňala dynamiku ich pôvodu a utvárala štruktúru ich spoločnosti. Zákerný proces, ktorý sa zdá byť často zameraný na tieto výsledky, možno rozpoznať, keď autoritárski vládcovia, ktorí majú na pamäti svoje vlastné záujmy, vynakladajú úsilie na monopolizáciu moci tým, že občanom upierajú ich práva. Robia to podkopávaním nezávislých médií, uplatňovaním kontroly nad legislatívnymi právomocami, ktoré majú priamo slúžiť ľuďom, zapĺňaním súdnictva sudcami, ktorí sú viac v súlade s cieľmi výkonnej moci ako s ústavou, a rastom mocnej vyššej triedy bohatých, ktorá uľahčuje potrebnú kontrolu spoločnosti. Po určitom čase vlastenecké piesne strácajú svoju vášeň na pozadí represií, korupcie, dezinformácií, masívne neúmernej rozdielnosti bohatstva a rozpadajúcej sa sociálnej infraštruktúry. Finančný krach, ekonomické zúfalstvo a neúspešné vojnové úsilie urýchlia úpadok a spoločnosť bude hľadať nádej na lepšiu budúcnosť, ktorá sa teraz javí ako nedosiahnuteľná. … Viac Rusko, zlomené

Iná vojna: Modelovanie výsledku asymetrickej a nekonvenčnej vojny

Napriek jasnej prevahe vo výzbroji, munícii a počte vojakov, zvýhodnené národy nezriedka zďaleka nenaplnili očakávania, pokiaľ ide o dosiahnutie svojich cieľov vo vojne. Môže to byť vysvetlené mnohými faktormi – okrem iného terénom, morálkou, logistikou, priemyselnou kapacitou a financiami, na ktoré Carl von Clausewitz narážal vo svojom vplyvnom diele „O vojne“, publikovanom v roku 1832. A čo je dôležitejšie, prediktívne modelovanie výsledkov založené predovšetkým na premenných čerpaných z vojnových skúseností 19. a 20. storočia sa v 21. storočí javí ako nedostatočné. Starý sovietsky štýl Ruska v vedeni vojny rýchlo upútal medzinárodnú pozornosť v počiatočných fázach invázie na Ukrajinu, keď sa nepodarilo dosiahnuť svoj cieľ dobytia Kyjeva a bolo nútené ustúpiť do východnej časti krajiny, kde sa počas nasledujúcich štyroch rokov z veľkej časti zastavilo. V dôsledku rýchlych inovácií v ukrajinskej stratégii odporu nasledovalo niekoľko neúspechov, ktoré sa prejavili nielen na bojisku, ale aj v jej snahe podkopať ruskú ekonomiku. … Viac Iná vojna: Modelovanie výsledku v asymetrickej a nekonvenčnej vojne

Etnické nepriateľstvo v Ruskej federácii voči Kremľu

„Pamätajte na moje slová: Rusko zmizne, keď vyjde ukrajinské slnko“ – Džochar Dudajev, revolučný vodca a prezident Čečenskej republiky Ičkeria (1991 – 1996)

Džochar Dudajev bol zabitý v apríli 1996 ruským raketovým útokom, ktorého cieľom bolo jeho miesto pobytu. O štyri mesiace neskôr sa prvá čečenská vojna (1994 – 1996) skončila podpísaním Chasavjurtských dohôd po tom, čo čečenskí bojovníci vytlačili ruské jednotky z ich hlavného mesta Grozného. Čečensko bolo prvou republikou, ktorá sa po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 stretla s Kremľom. Čečenci odmietli zostať súčasťou štátu, ktorý ich dlho utláčal. Za cárskej aj sovietskej vlády masové deportácie a represie narušili ich vlasť a etnickú identitu v nádeji, že sa potlačí oživenie akýchkoľvek nacionalistických nálad. V roku 1999 brutálna vojenská kampaň, ktorú začal vtedajší premiér Vladimir Putin, zničila čečenské nádeje na suverenitu v druhej čečenskej vojne (1999 – 2009). Groznyj bol zrovnaný so zemou nerozlišujúcim leteckým bombardovaním, útokmi balistickými raketami a nepretržitým delostreleckým obliehaním hlavného mesta, pričom zahynulo približne 8 000 civilistov. Kampaň posilnila Putinovu pozíciu v Moskve a pomohla zabezpečiť jeho vzostup prostredníctvom ľudového nástupu k prakticky nespornému prezidentskému úradu. ... Viac Etnické nepriateľstvo v Ruskej federácii voči Kremľu

Ruský svet klamstiev, represií a jeho bod zlomu

Ruské vedenie má za sebou dlhú históriu klamstva voči svojmu ľudu v priebehu minulého storočia, viac ako väčšina ostatných režimov. Jeho klamstvo sa prejavovalo rôznymi spôsobmi, z ktorých najzávažnejším v poslednej dobe bola eufemistická „špeciálna vojenská operácia“ (ŠVO) Vladimíra Putina. V skutočnosti išlo o rozsiahlu inváziu do druhého najväčšieho štátu podľa územia v Európe s úmyslom zvrhnúť jeho vládu a nastoliť proruský režim, čím by sa vrátil do stavu závislej republiky. Odhaduje sa, že v priebehu štyroch mesiacov sa na ukrajinských hraniciach zhromaždilo 190 000 vojakov pod zámienkou vojenského cvičenia podobného tomu, ktoré sa uskutočnilo necelý rok predtým. V januári 2022 ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vyhlásil, že Rusko nechce vojnu s Ukrajinou, a napriek tomu sa bez akéhokoľvek spúšťača medzitým stala. … Viac Ruský svet klamstiev, represií a jeho bod zlomu

Prehľad súčasných globálnych a regionálnych aspektov týkajúcich sa ruskej vojny na Ukrajine.
Časť II: Rusko a Európa.

Rusko sa dlhodobo zapája do dezinformačnej kampane, zasahovania do vlády a volieb a priamej sabotáže v Európe. Robí tak v snahe oslabiť odhodlanie a podkopať obrannú koordináciu NATO. Sklamaný výkon ruskej armády počas uplynulého roka a neistý stav jej ekonomiky pravdepodobne ešte viac zdôraznia jeho potrebu aspoň uspieť so svojimi zlomyseľnými snahami v Európe ako celku. Musí tak urobiť, aby sa nevystavilo tomu, čo vníma ako ešte väčšiu zraniteľnosť na svojom západe. Veľa z toho je skôr dojem ako realita, ale Rusko zostáva ponorené do vlastnej propagandy, že Západ predstavuje večnú hrozbu pre jeho existenciu. Realita je v skutočnosti taká, že samotný režim, viac ako národ, ktorému vládne, sa cíti ohrozený a je pripravený podniknúť potrebné kroky na svoju ochranu, bez ohľadu na dôsledky pre jeho obyvateľov. … Viac Prehľad súčasných globálnych a regionálnych aspektov týkajúcich sa ruskej vojny na Ukrajine Časť II: Rusko a Európa

Prehľad súčasných globálnych a regionálnych aspektov týkajúcich sa ruskej vojny na Ukrajine
Časť I: Dve vojny                  

Nová vojna v Perzskom zálive zmenila okolnosti na celom svete a opäť odhalila Putinovo pohŕdanie Spojenými štátmi. Ďalšie udalosti, ktoré sa odohrávajú, majú viac spoločného s Putinovou vojnou na Ukrajine a ruským zasahovaním do širšieho rámca európskych vojn. Na nepokojnom kontinente svitne nová jar v roku, ktorý sa ukáže ako rozhodujúci pre jeho bezpečnosť, pokiaľ ide o Putinov duševný stav, jeho potrebu konfliktu a jeho vlastné prežitie. V hre je rýchlo sa meniaca geopolitická dynamika, ktorú možno pripísať nepredvídateľnosti Trumpovej vojny s Iránom a Putinovej potrebe pokračovať vo vojne na Ukrajine, keďže sa zdá, že samotná budúcnosť Ruska je v ohrození. Obe vojny sú vojnami podľa vlastného výberu, hoci jedna z nich sa doteraz neustále preukázala ako úmyselne zločinecká, pričom jej vzdušné aj pozemné útoky sú zamerané na civilné obyvateľstvo. … Viac Prehľad súčasných globálnych a regionálnych aspektov týkajúcich sa ruskej vojny na Ukrajine Časť I: Dve vojny                  

Vladimir Putin a kopec, na ktorý ho ťahá zomrieť

Je Vladimir Putin schopný vyrovnať sa s rastúcimi obavami o stav vecí v Rusku, ktoré vyvolala jeho vojna na Ukrajine? Jeho sklon ku konfliktom dominoval politike počas väčšiny jeho 25 rokov vo vedení, počnúc vojnou v Čečensku (1999 – 2009), cez inváziu do Gruzínska (2008), vojnu na Donbase (2014 – 2022), občiansku vojnu v Sýrii (2015 – 2024) až po inváziu na Ukrajinu (2022 – súčasnosť). Táto stratégia zachovala Putinovu verziu historického ruského étosu „silného muža“ na čele ruského osudu, v ktorom bezpečnosť národa prichádza na úkor individuálnej slobody. Putin si týmto spôsobom zabezpečil moc, ktorú kedysi vlastnili jeho cárski predkovia, ale teraz s pridanou výhodou oveľa sofistikovanejšieho aparátu vnútornej bezpečnosti. Problémom, ktorému v súčasnosti čelí, je múr, do ktorého narazil vojensky aj ekonomicky. Otázka, ktorej teraz Rusi čelia, sa musí točiť okolo toho, či je Putin mentálne schopný prekonať svoje vlastné nedostatky a zachrániť krajinu pred skazou. … Viac Vladimir Putin a kopec, na ktorý ho ťahá zomrieť

Choreografia súčasných „mierových rozhovorov“ medzi Ukrajinou, Ruskom a USA

Druhé kolo trojstranných mierových rokovaní sa konalo v Abú Zabí 4. – 5. februára 2026 po počiatočných rozhovoroch, ktoré sa uskutočnili 23. – 24. januára 2026. Trumpova administratíva 29. januára oznámila týždenné prímerie sprostredkované USA, ktoré malo šetriť najmä energetickú infraštruktúru a malo nadobudnúť platnosť pred týmto druhým kolom rozhovorov v čase, keď zimné teploty dramaticky klesli. Moskva však podľa svojej interpretácie prímeria počítala s trvaním nanajvýš štyri dni a malo by sa týkať iba Kyjeva, zatiaľ čo Ukrajina bola zdanlivo povinná brať do úvahy celé Rusko. Ako sa očakávalo, Rusko v noci z 2. na 3. februára vypustilo viac ako 450 dronov a viac ako 70 rakiet, z ktorých 32 boli balistické rakety, ktoré cielene zamerali na energetické zariadenia na 27 miestach v najmenej šiestich regiónoch Ukrajiny, čím narušilo dodávky vody, elektriny a tepla. Len v Kyjeve stratilo teplo viac ako 1 170 bytových domov, keď vonkajšie teploty klesli na -20 stupňov Celzia. Nasledujúcu noc došlo k podobnému útoku, ktorý poškodil obytné budovy a školy a vyžiadal si niekoľko obetí. Skutočnosť, že tieto útoky ohlásili druhé kolo „mierových rozhovorov“, svedčí o ignorovaní Vladimírom Putinom pokusov o nájdenie riešenia vojny, v ktorej on a jeho kolegovia z Kremľa naďalej páchajú vojnové zločiny, ktoré sa kumulatívne vyrovnali výzvam na genocídu. … Viac Choreografia súčasných „mierových rozhovorov“ medzi Ukrajinou, Ruskom a USA