Definícia „Tankie“: jednotlivec na krajnej ľavici alebo krajnej pravici politického spektra, ktorý sa spája so skorumpovanými zahraničnými autoritárskymi režimami s cieľom presadzovať ich zahraničnopolitickú agendu, pričom ich považuje za nadradené agende svojho vlastného národa. (ruský preklad: „užitočný idiot“)
„Premýšľať o veciach je ťažké; preto nech stádo vynesie súd.“ – Carl G. Jung
S týmto sarkazmom pokračuje aj globálna kampaň ruských dezinformácií v jej rôznych formách, ktorú šíria dobre financovaní mediálni trollovia, zle informovaní novinári, politickí piráti a akademici, ktorých zaujatosť presahuje zábradlie vedeckej práce: Prichádzajú tankisti. Rétorika je bežná a opakujúca sa, čo dáva človeku pocit, že napriek jej absurdite platí, že čím častejšie sa hovorí, tým je pravdepodobnejšie, že bude braná ako „pravda“. Aby bolo jasné, Spojené štáty (USA) a Severoatlantická aliancia (NATO) nevyprovokovali vojnu na Ukrajine, ako sa niektorí vedci zúfalo snažia tvrdiť a iní radi opakujú. Zhrnutie relevantných argumentov možno nájsť v tejto sérii esejí s názvom „Putinove plány na impérium vs. Putinov strach zo zasahovania NATO“ (1. júla 2023). Podobne aj myšlienka, že Ukrajina bola nacistickou baštou, ktorá nejakým spôsobom ohrozovala ruskú suverenitu a kultúrnu čistotu, sa odráža v Putinovom monumentálnom skresľovaní histórie a jeho záľube v dezinformáciách ako prostriedku manipulácie západného sentimentu. Určitý vhľad do tejto problematiky možno nájsť v eseji s názvom „Ruská dezinformácia a nepohodlie pravdy – 1941 a 2022“ (10. mája 2023).
Posledných 21 mesiacov vojny na Ukrajine nám prinieslo množstvo obrazov nevyvrátiteľných zverstiev spáchaných ruskými jednotkami, ktoré si zaslúžia trestné stíhanie jednotlivých bojovníkov, ich dôstojníkov a kremeľského vedenia, v neposlednom rade aj Vladimira Putina. Pravda nás dojíma svojou bezprostrednosťou a predpovedaním toho, čo ešte len príde, vzhľadom na to, čo sme videli. Preto by sa pokusy ospravedlniť sa za Putinovu zločinnosť alebo zdôvodniť dôvody, prečo si Rusko ponecháva ukrajinské územie, ktoré obsadilo, mali považovať za dezinformované a nezodpovedné. Úklady tých, ktorí sa rozhodnú vyhnúť realite otvorenej ruskej agresie a vytvoriť ilúziu, že za páchanie tohto teroru na Ukrajine sú zodpovední iní, sú urážkou ľudského intelektu. Tieto subjekty neponúkajú žiadne riešenie konfliktu, ale iba odkaz Západu a najmä NATO, aby prestali a zdržali sa, s vedomím, že Putin nemá v úmysle urobiť to isté, pokiaľ jeho misia obnovenia impéria zostane nedokončená.

Pozoruhodnými príkladmi tohto druhu aktivít sú hnutia na Západe pod názvami „Hnev proti vojnovému stroju“, „Sieť mieru a spravodlivosti“ a „Mier teraz! Zastavte vojnu, zastavte NATO“. Tieto subjekty a demonštrácie zhromaždili ľudí ako bývalí aj súčasní členovia Strany zelených a konzervatívni libertariánski politickí ašpiranti z USA a Kanady a ďalších skúsených politikov, šíriteľov ruskej propagandy na sociálnych sieťach, ľavicových novinárov a sociálnych aktivistov, ktorí sa cítia povinní vyjadriť svoje názory na záležitosti, ktorým v najlepšom prípade len povrchne rozumejú. Ich vyhlásenia sa obmedzujú na nasledovné:
- Jadrová vojna je na spadnutie. Z tohto chápania vyplýva, že ktorýkoľvek národ s jadrovými zbraňami môže podľa ľubovôle napadnúť suverénny štát s pocitom istoty, že tak môže urobiť bez toho, aby musel niesť zodpovednosť za priestupok. Preto je toto teraz svet, v ktorom musíme pravdepodobne žiť. Hrozba jadrovej vojny existuje tu aj inde a každý národ s takýmito zbraňami si musí sám odpovedať, či chce riskovať sebaupálenie, ak by spustil takýto prvý úder. Bravádu ľudí ako bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev, čečenský vodca Ramzan Kadyrov a čestný predseda ruskej Rady pre zahraničnú a domácu politiku Sergej Karaganov sa zdajú byť rýchlo zmiernené tými Rusi, ktorí majú viac rozumu.
- Domáce záujmy si vyžadujú financovanie. Či sa nám to páči alebo nie, zahraničná politika musí koexistovať s domácimi záujmami v záležitostiach štátov všetkých národov, najmä záujmami významného globálneho hráča, akým sú USA. Keď sa darebácky národ rozhodne destabilizovať región sveta s cieľom územného zisku, brániť celosvetovej distribúcii potravín, vytvárať ďalekosiahle ekonomické spory a podkopávať demokratické princípy, nie je dôvod konať, aj keď jediným bezprostredným riešením je armáda? To, čo sa považuje za lokálnu a zdanlivo izolovanú záležitosť vo východnej Európe, je v skutočnosti súčasťou dlhej histórie ruského zasahovania a priamych vpádov, ktoré ohrozujú globálny blahobyt, najmä na úkor Západu a USA. Zámerom je poškodiť USA, ich ekonomiku a ich geopolitické postavenie.
Rusko v súčasnosti vykonáva paramilitárne akcie so svojou žoldnierskou skupinou Wagner vo viacerých afrických krajinách, pričom ťaží z ich prírodných zdrojov a zároveň podkopáva ich národné záujmy. Naďalej podporuje Asadov režim v Sýrii s cieľom získať politický vplyv a zriadiť vojenské základne na Blízkom východe , pričom zároveň profituje z miestnych prírodných zdrojov. Žoldnieri Wagnera podnikajú podobné strategické akcie v Latinskej Amerike a Karibiku s prítomnosťou vo Venezuele, Nikarague a na Kube, baštách protiamerických nálad. Človek by sa preto mohol pýtať, kde USA tlačia späť, ak nie na Ukrajinu, zastavujú Rusko pred jeho vlastným prahom, pomáhajú európskym národom odolávať ruskej agresii a konečne a spravodlivo ju aj samotného Putina prinútia niesť zodpovednosť.

USA preukázali, že pod zodpovedným vedením dokážu viesť dôležité zahraničné aj domáce záležitosti súčasne a efektívne. V súčasnej situácii s Ukrajinou nenasadzujú do konfliktu žiadne zo svojich vlastných síl. Pritom získali neoceniteľné informácie o ruskej vojenskej pripravenosti a účinnosti odstrašujúcich opatrení, zatiaľ čo sa snažia postaviť brutálneho agresora pred súd.
- Vyjednávať o mieri. Pokus o vyjednávanie s vrahom počas vraždy zostáva v tomto prípade problémom. Putin má preukázateľnú históriu brutality spojenú s ignorovaním vlastného ľudu. Nemá v úmysle spolupracovať na žiadnych rokovaniach, kým nedosiahne svoj cieľ; inak by sa prinútil priznať k niekoľkým spáchaným zločinom a ohrozil by jeho režim. Navyše sleduje snahy krajne pravicových trumpistických republikánov v USA, ktorí argumentujú za úplné zastavenie pomoci Ukrajine. Pokiaľ sa pod pojmom „rokovania“ nemyslí vzdanie sa všetkých území pod ruskou okupáciou Ukrajinou, k žiadnemu urovnaniu nedôjde. Takýto výsledok by vážne ohrozil ukrajinskú ekonomiku a ohrozil jej vlastné prežitie. Okrem toho by sa konflikt po vhodnom čase obnovil, aby sa splnil pôvodný cieľ vojny a napadlo zvyšok ukrajinského územia. Následne by sa všetky oči upierali na Moldavsko na juhu, kde jeho severovýchodné územie Podnestersko už bolo pod vplyvom proruskej frakcie a kde existuje malá ruská vojenská prítomnosť. Čo potom pobaltské národy?
- NATO by sa malo rozpustiť. Naozaj? Hovoríme o nadnárodnej obrannej aliancii, do ktorej vstúpila veľká väčšina európskych národov, naposledy aj tie z východnej Európy, predovšetkým za účelom bezpečnosti pred jediným národom, Ruskom, ktoré má dlhú históriu agresie voči svojim susedom. Tieto žiadosti neboli vynútené ani vynútené NATO, ale boli prijaté slobodne, ako malo právo podľa Helsinských dohôd z roku 1975.Jednostranné odzbrojenie v takom rozsahu, ako sa navrhuje, by vystavilo Európu hrozbe autoritárstva v miere, akú nezažili od druhej svetovej vojny. Táto rétorika je skôr nezmyselnou zvukovou ukážkou, ktorá by mohla osloviť tých, ktorí stratili niť histórie a veria, že ich budúcnosť môže byť spojená s ľuďmi ako Putin. Toto sú dokonalí tankisti.
„Jedným zo zvláštnych hriechov 20.storočia , ktorý sme rozvinuli na veľmi vysokú úroveň, je hriech dôverčivosti. Hovorí sa, že keď ľudia prestanú veriť v Boha, neveria v nič. Pravda je oveľa horšia: veria v čokoľvek.“ – Malcolm Muggeridge
Tento názor sa potvrdil už v polovici 20.storočia , keď začala fungovať nacistická propagandistická mašinéria, ktorá sa vyvinula do súčasného priemyslu sociálnych médií. Tento priemysel do značnej miery nedokázal zastaviť šírenie dezinformácií s popieraním zjavnej pravdy a skôr zámerným posolstvom nenávisti voči „iným“.
Putin využil dezinformácie a inherentné sociálne rozdelenie na Západe na odvrátenie pozornosti od svojich skutočných zámerov na Ukrajine, najmä v USA, kde si získal uznanie medzi mediálnymi osobnostami, americkými evanjelikálmi a republikánskymi politikmi. V stávke je zastupiteľská demokracia, pretože Putin ju vníma nielen ako hrozbu na svojich vlastných hraniciach, ale aj na celom svete. Jej demontáž v USA, bašte demokracie, by svetu ukázala, že práve ona, a nie autoritárstvo, môže byť degradovaná a vyhubená.
Tankies sa chopili jeho tém, niektorí zámerne, iní možno viac riadení svojimi konkrétnymi predsudkami. Sociálne médiá zase umožnili rozsiahle šírenie rýchleho, opakujúceho sa a nepretržitého výstupu bez záväzku k realite alebo konzistentnosti. Týmto spôsobom urýchľujú tendenciu jednotlivcov kategorizovať sa v rámci konkrétnych skupín, budovať si časť svojej identity členstvom v nich, dokonca hľadať pre ne ospravedlnenie nad rámec rozumu, ako to teória sociálnej identity . Pokračuje to v budovaní bariér voči iným skupinám a v tomto procese neumožňuje primeranú diskusiu. S tým prichádza šialenstvo, ktoré občas premáha spoločnosť a najmä určité inštitúcie.

Zatiaľ čo väčšina Snemovne reprezentantov USA nedávno hlasovala za pokračujúcu podporu Ukrajiny (311:117), 69 republikánov sa rozhodlo financovanie odmietnuť. Viac ako polovica bola zvolená do svojich kresiel v predchádzajúcich dvoch cykloch, 2020 a 2022, čo stačí na to, aby sa ukázal ničivý vplyv predchádzajúcej republikánskej administratívy na americký ideál a princípy, na ktorých stojí. Väčšina pochádzala z južných štátov, pričom 29 % tejto skupiny zastupovalo okresy iba v dvoch štátoch, Texase (11) a na Floride (9). Ich zdôvodnenie pre takéto hlasovanie odráža chybnú rétoriku „tankovcov“. Ťažko nájdu základ, ktorý by primerane podporil ich tvrdenia – správanie nehodné tých, ktorí zastávajú takúto funkciu. Ústupky Rusku, ako nedávno oznámila a ako zopakovala historička Heather Cox Richardsonová, nám pripomína výročie Mníchovskej dohody z 30. septembra 1938, keď britský premiér Neville Chamberlain vymenil mier s Adolfom Hitlerom tým, že umožnil anexiu Sudet Nemeckom. To druhé bolo súčasťou suverénneho štátu Československo a tento krok len podnietil Hitlerov prebiehajúci plán dobyť veľkú časť Európy o necelý rok neskôr začiatkom druhej svetovej vojny. Naozaj si myslíme, že existuje dôvod domnievať sa, že Putin nebude pokračovať vo svojich imperialistických predstavách?
Do národného zmýšľania tu v USA sa vkradol populistický sentiment, ktorý spochybňuje účel poskytovania pomoci Ukrajine na jej obranu proti nezákonnej invázii v prospech poskytovania väčšieho financovania pre domáce záležitosti. Pripomeňme, že USA umiestnili na 12.mieste na svete s 0,33 % pomoci. Päť krajín, ktoré prispeli najviac (0,63 % – 1,26 %), sú tie, ktoré sú najviac ohrozené Ruskom v ich bezprostrednom okolí – pobaltské krajiny, Poľsko a Slovensko. Argument samozrejme vyhýba skutočnosti, že Rusko stálo a bude naďalej stáť USA oveľa viac hrozbou, ktorú vytvára globálne s úmyslom ho podkopať. Toto odčerpávanie finančných prostriedkov, zdrojov a niekedy aj amerických životov sa končí, pokiaľ sa USA nerozhodnú vyzvať na zodpovednosť teraz – aby priviedli Rusko k zodpovednosti a urobili tak na pôde a vo vodách inej krajiny, ktorá sa rozhodla viesť boj za ňu a urobiť tak sama z vôle svojho ľudu.
Autorské práva @Kost Elisevich, MD, PhD 2023. Všetky práva vyhradené. Akákoľvek nezákonná reprodukcia tohto obsahu bude mať za následok okamžité právne kroky.
Ďalší dobrý nápad, Kost! S úctou navrhujem jednu malú revíziu: Pridanie slov „intelektuálne leniví a nezodpovední“ k slovám „neinformovaní novinári“.