Orbán a populizmus v Európe

Hneď za hranicami s Estónskom, na ruskom území, stojí veľmi viditeľná tabuľa s jednoduchým vyhlásením „Rusko nepozná hranice“, čo je typicky ruská samoľúba bravúra, ktorej cieľom je zastrašiť menší národ, ktorý pevne stál po boku Ukrajiny v jej súčasnej vojne s Ruskom; vojne, ktorou Rusko jasne dalo najavo, že nemá ohľad na hranice suverénnych štátov. Je to varovanie pre všetky národy v jeho blízkosti – pobaltské štáty, Fínsko, Poľsko, Slovensko, Maďarsko, Rumunsko, Moldavsko, Kazachstan, Azerbajdžan, Arménsko, Gruzínsko. … Viac Orbán a populizmus v Európe

Financovanie vojny odporu 2022 – 2024

Niekoľko členov Snemovne reprezentantov Spojených štátov amerických (USA) sa stavia proti myšlienke, že Ukrajina potrebuje ich podporu vo svojej vojne odporu proti Rusku, pričom zdanlivo argumentujú, že doteraz bolo poskytnutých dostatok prostriedkov, že rozpočtové priority by mali byť smerované inde, pričom bezdôvodne opakujú naratív, že rozdeľovanie pomoci Ukrajine bolo zle riadené a v tomto procese sa veľa premrhalo. Tieto argumenty sú neúprimné, nie sú ničím iným ako vykonštruovanými politickými vyhláseniami, ktoré preukazujú hlbokú neznalosť globálnych dôsledkov ich navrhovanej nečinnosti. … Viac Financovanie vojny odporu 2022 – 2024

Putin, Latinská Amerika, hybridná vojna a hranice USA

Pre tých, ktorí si myslia, že Rusko Vladimira Putina a jeho vojna na Ukrajine majú málo spoločného s domácou situáciou v Spojených štátoch (USA) a ktorí rovnako venujú malú pozornosť vplyvu jeho režimu na Blízkom východe, v Afrike a Latinskej Amerike, pretože sa im samotným alebo svetu ako celku zdá byť málo dôležitý, je viac než čas na prehodnotenie. Od konca druhej svetovej vojny je Rusko v stave konfliktu s USA a súperia o globálnu výhodu vojensky aj geopoliticky. Rozpad Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR) v roku 1991 tento konflikt dočasne zastavil, až kým sa Putin v roku 2000 nedostal k moci. Nasledovalo obnovenie autoritárskeho režimu s úmyslom znovu vytvoriť akúsi faksimile ruského impéria minulosti. Putin si tak získal povesť obžalovaného medzinárodného zločinca a svetu demonštroval svoju neúctu k právnemu štátu a ľudskému blahu. Putinovo správanie na svetovej scéne sa rovnalo sérii zverstiev spáchaných v jeho vlastnom Rusku, Čečenskej republike a v krajinách Gruzínska, Sýrie a teraz aj Ukrajiny. … Viac Putin, Latinská Amerika, hybridná vojna a hranice USA

Domáci Putin (2. časť)

Vnímanie výkonu totalitného režimu sa sústreďuje výlučne na jeho vodcu. Pripisovanie úspechu a neúspechu sa nakoniec dostáva k tomuto vodcovi, aby poskytol určité zhodnotenie, či náklady na podriadenosť stáli za nevyhnutnú obeť individuálnych a spoločenských slobôd. Ak sa tieto atribúty nahromadia v bilancii dejín, zvonku aj zvnútra sa rozhodne, či sa dejiny na tohto vodcu a teda aj na daný spoluvinný národ usmievajú, alebo sa s odporom odvrátia. Zvonku je Rusko Vladimira Putina v súčasnosti väčšinou národov vnímané ako agresívne a hrozivé, bez ľudskosti a nedôveryhodné. Zvnútra je so svojou súčasnou trajektóriou predurčené stať sa zlyhávajúcim štátom, kontaminovaným vrodenou a inherentnou korupciou a neschopným primerane poskytovať základné služby potrebné pre niekoľko jeho rozsiahlych území. Po viac ako 20 rokoch Putinovo vedenie prinieslo Rusku, jeho obyvateľom a ekonomickým okolnostiam hanbu, ktorá bude krajinu prenasledovať aj v nasledujúcich generáciách. Je čas pozrieť sa na Putinovo Rusko zvnútra. … Viac Domáci Putin (2. časť)

Domáci Putin (1. časť)

Počas uplynulého storočia sa ruskí lídri, s výnimkou jedného, ​​snažili prezentovať pred vlastnou vládou a svojím ľudom tým, ako dobre viedli konflikt so Západom. Jednoducho povedané, zostali verní myšlienke, že vojenská a globálna územná dominancia nad Spojenými štátmi (USA) bola prvoradá v ich vnímaní pomýleného a hrubo preceňovaného boja o titul, ktorý príliš často zanedbával blahobyt svojho ľudu. Autoritárske vedenie v rúšku sovietskeho komunistického štátu so zameraním na rast svojej vojensko-priemyselnej sily nakoniec spôsobilo ekonomický zánik ich režimu a s ním aj rozpad Zväzu sovietskych socialistických republík. To isté urobí aj v tomto storočí. … Viac Domáci Putin (1. časť)

Putinove plány na impérium verzus Putinov strach zo zasahovania NATO

V uplynulom roku sa objavilo množstvo esejí týkajúcich sa konania Severoatlantickej aliancie (NATO) pri podnecovaní rozhodnutia Vladimira Putina napadnúť Ukrajinu, suverénny štát, v snahe prevziať jej vládu so zjavným cieľom zabrániť jej asimilácii v rámci NATO. V podstate to bol postupný a úmyselný zásah NATO do Ruska, ktorý bol jadrom veci. Putinov deklarovaný cieľ však bol denacizovať a demilitarizovať Ukrajinu, pretože ju vnímal ako hrozbu pre Rusko a všetkých etnických Rusov na Ukrajine. Zatiaľ sme nevideli jasný argument, ktorý by ospravedlňoval toto obvinenie a následné činy, ktoré by nezahanbili jeho režim a Rusko pred väčšinou sveta. … Viac Putinove plány na impérium vs. Putinov strach zo zásahu NATO

Lukašenko verzus Bielorusko

Alexander Lukašenko, diktátor Bieloruska, na ktorý bol zdanlivo hrdý, sa dostal k moci ako jeho prvý prezident v roku 1994 po rozpade Sovietskeho zväzu o tri roky skôr. Ako skutočný stúpenec starého sovietskeho režimu si zachoval štátne vlastníctvo hlavných priemyselných odvetví a získal právomoc rozpúšťať parlament, pričom do roku 1996 postupne upevňoval svoju veľmi centralizovanú autoritu. Ruský jazyk získal rovnocenné postavenie s bieloruským a predtým nadviazané hospodárske väzby s Ruskom sa posilnili, keď obe krajiny v roku 1996 vytvorili Spoločenstvo národov. Z toho sa v roku 1999 vyvinul Zväzový štát Ruska a Bieloruska podpísaním zmluvy. Tento Zväzový štát formalizoval integráciu ich ekonomík, ku ktorej boli pridané aj ich spravodajské služby a obrana. Bielorusko, oveľa slabšie z nich, by v tejto dohode jednoznačne získalo finančnú aj vojenskú bezpečnosť. Pre Lukašenka však tento proces nebol hladký. … Viac Lukašenko verzus Bielorusko